Koľko zarábajú Slováci: porovnanie platov 2025

Každý druhý Slovák zarábal menej ako 1 521 eur

Hodnota priemernej mesačnej hrubej mzdy na Slovensku sa v treťom štvrťroku 2025
zvýšila oproti rovnakému obdobiu minulého roku o 6,29 %. Najvyšší nárast priemernej mesačnej hrubej mzdy o 11,3 % zaznamenali zamestnanci pracujúci v odvetví ubytovacie a stravovacie služby. Najnižší medziročný nárast bol naopak zaznamenaný v odvetví vzdelávanie s hodnotou len 1,67 %.

Priemernú hrubú mzdu v rozmedzí 1 200 – 1 600 eur dostával mesačne približne každý štvrtý zamestnanec na Slovensku. 10 % zamestnancov zarobilo viac ako 2 842 eur. Približne 4% zamestnancov poberalo minimálnu mzdu, ktorá bola v roku 2025 stanovená na 816 eur (v prvom stupni náročnosti práce).

Najlepšie a najhoršie platené zamestnania

S mediánom* mesačnej hrubej mzdy nad úrovňou 4 000 eur patria riadiaci letovej prevádzky, lekári špecialisti či manažéri v oblasti informačných a telekomunikačných technológií. Nad 3 000 eur mesačne zarobia (ešte stále v mediáne) aj predstavitelia obcí a samosprávnych krajov, manažéri a riadiaci pracovníci naprieč sektormi či vývojári sofvéru a IT špecialisti. V rozmedzí od 2 000 do 3 000 eur nájdeme povolania ako špecialisti počítačových sietí a databáz, elektronických zariadeniach, ďalej špecialisti v strojárstve, energetike, telekomunikáciách a ďalších oblastiach, právnici, programátori či všeobecní lekári.

Naopak k najhoršie plateným zamestnaniam na Slovensku s mediánom do úrovne 950 eur patria pomocníci v kuchyni, pomocní pracovníci v záhradníctve a sadovníctve, krajčíri a kožušníci, omietkari a štukatéri, pomocní pracovníci na stavbách, čašníci či upratovačky.

*Medián a priemer sú miery strednej hodnoty platov, no priemer (aritmetický) je súčet všetkých plátov vydelený počtom, medián (stredný plat) je hodnota presne uprostred (polovica zarába viac, polovica menej) a je to realistickejší ukazovateľ bežných platov, lebo ho neovplyvňujú extrémne vysoké platy, ktoré priemer skresľujú.

Priemerná mzda podľa vzdelania

V sledovanom období, teda k jeseni 2025, malo 61,43 % zamestnancov na Slovensku najvyššie dosiahnuté stredoškolské vzdelanie a 35,12 % disponovalo vysokoškolským titulom. Výška priemernej mesačnej hrubej mzdy bola priamo úmerná stupňu vzdelania. Hrubá mesačná mzda zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním bola v priemere až o 741 eur vyššia ako u zamestnancov so stredoškolským vzdelaním.

Kým teda zamestnanci so stredoškolským vzdelaním zarábali mesačne v priemere 1 608 eur, u zamestnancov s vysokou školou to bolo 2 350 eur. Rozdiely sa prejavili aj v nástupnej mzde – nastupujúci zamestnanec so strednou školou zarábal v priemere 1 235 eur, zatiaľ čo nastupujúci zamestnanec s vysokou školou až 1 643 eur.

Existujú však aj zamestnania, v ktorých zamestnanci s nižším stupňom vzdelania boli lepšie ohodnotení ako ich kolegovia s vysokoškolským titulom. Výraznejšie mzdové rozdiely boli v zamestnaní mechanici a opravári motorových vozidiel – s rozdielom 131 eur v prospech ľudí so stredoškolským vzdelaním. Ďalším príkladom sú elektromontéri a opravári elektrických vedení s rozdielom 108 eur.

Muži zarábajú viac

Muži mali v 3. štvrťroku 2025 priemerné mzdy o 371 eur vyššie ako ženy. Pri porovnaní mediánov hrubých mesačných miezd teda zarábali muži o 15,94 % viac. Podľa analytičky Ivany Kristofčákovej z výskumno-poradenskej spoločnosti Trexima sa najvýraznejšie mzdové nerovnosti medzi vzdelanými zamestnancami vyskytujú najmä v ekonomicky silných regiónoch. Celkový mzdový rozdiel podľa nej ovplyvňuje množstvo faktorov – ženy a muži často pracujú v odlišných odvetviach, na rôznych pozíciách a s odlišnou úrovňou zodpovednosti: “Namiesto všeobecného porovnávania priemerných mesačných hrubých miezd vieme sledovať aj to, ako sú ženy a muži odmeňovaní na rovnakej pracovnej pozícii (podľa klasifikácie SK ISCO-08) a u totožného zamestnávateľa. Práve na takýto prístup sa zameriava aj nová smernica EÚ 2023/970 o transparentnosti v odmeňovaní.”

Viac zarobíte vo firmách so zahraničným vlastníkom

Priemerné mzdy v zahraničných podnikoch sú spravidla vyššie ako mzdy v tuzemských firmách. To platí najmä pre riaditeľov a manažérov. Prezidenti a generálni riaditelia podnikov v zahraničných firmách zarábali
v priemere až o 3 437 eur viac ako vo firmách so slovenským vlastníkom. U riadiacich pracovníkov v oblasti financií bol rozdiel priemernej mzdy až 2 153 eur. Veľké rozdiely v mzdách z hľadiska druhu vlastníctva podniku boli zaznamenané aj u špecialistov a technikov či ďalších odborných pracovníkov.

Do zamestnania nastúpilo viac ľudí ako odišlo

Počas 3. štvrťroku 2025 nastúpilo do pracovného pomeru 4,66 % zamestnancov, čo predstavuje viac ako 76,9 tisíc zamestnancov. Zároveň ich z pracovného pomeru vystúpilo viac ako 62,2 tisíc. Počet nastupujúcich zamestnancov tak prevýšil počet vystupujúcich a v porovnaní s rovnakým štvrťrokom minulého roka je zrejmé, že rozdiel v počtoch zamestnancov sa v prospech nastupujúcich zvyšoval.

Najvyššiu fluktuáciu majú mladí vo veku do 20 rokov, z ktorých približne 57,42 % nastúpilo do pracovného pomeru, pričom vystúpilo 22,97 %. Druhú najvyššiu fluktuáciu majú mladí vo veku 20 – 24 rokov, z nich nastúpilo 16,84 % a
12,16 % z pracovného pomeru vystúpilo.

Vo všeobecnosti platí, že lepšie platení zamestnanci majú aj nižšiu fluktuáciu. Zo zamestnancov zarábajúcich nad 2 000 eur vystúpilo z pracovného pomeru len približne 2,38 % zamestnancov. Na druhej strane zamestnanci zarábajúci do 800 eur mali mieru výstupu zo zamestnania na úrovni 6,50 %.

Tento článok vychádza z aktuálnych dát Informačného systému o cene práce (ISCP), ktorý systematicky zhromažďuje, spracováva a analyzuje údaje o mzdách, platoch a celkových nákladoch práce v Slovenskej republike. Prevádzku a odborné spracovanie údajov zabezpečuje spoločnosť TREXIMA Bratislava, ktorá dlhodobo pôsobí ako garant metodiky a kvality údajov v oblasti štatistík práce.