Ako si budovať odolnosť (rezilienciu) a zvládať náročné životné situácie?

Čo je to reziliencia?

Reziliencia (z anglického „resilience“) je schopnosť prispôsobiť sa náročným situáciám, prekonávať prekážky a zotaviť sa po strese, neúspechu či kríze. V dnešnej dobe je táto schopnosť obzvlášť dôležitá, pretože rýchlo meniace sa prostredie prináša omnoho viac stresujúcich situácií ako kedysi.

Ak sa ti niečo, po čom túžiš nesplní, môže ťa to zabrzdiť, znechutiť a odradiť od ďalších krokov. Mladí ľudia často čelia tlaku zo sociálnych sietí a z nereálnych očakávaní okolia. Vďaka trénovaniu odolnosti sa nevzdáš pri prvom (druhom alebo ďalšom) neúspechu, poučíš sa z vlastných (alebo aj cudzích) chýb a nakoniec zistíš, že ti hľadanie a skúšanie prinieslo lepšiu príležitosť.

Ako si môžeš rezilienciu budovať?

Odolnosť nie je samozrejmá a ani bežná, ale pomáha ti zachovať duševnú pohodu a vnútornú rovnováhu.A o tú v dnešnom svete ide – preto nie je potrebné „byť stále silný“, ale byť pružný. V prvom rade je užitočné budovať si pozitívne vzťahy. Obklopiť sa ľuďmi, ktorým dôveruješ (rodina, priatelia, učitelia alebo mentori), ktorí ti môžu poskytnúť podporu v tých ťažších chvíľach. Miesto toho, aby si potláčal pocity, je potrebné sa o nich naučiť hovoriť. Rady, návrhy a možnosti, ktoré získaš, môžu byť aj také, o ktorých si predtým nikdy neuvažoval.

Dôležitým krokom je rozvíjanie sebadôvery. Stanovuj si malé dosiahnuteľné ciele – každý z nich, ktorý splníš zvyšuje tvoju vieru vo vlastné schopnosti. Spomínaj a pripomínaj si všetko, čo už si dokázal a zvládol, posilní ťa to po všetkých stránkach.

Nesnaž sa všetko kontrolovať – niektoré veci jednoducho neovplyvníš, a to je v poriadku. Buď otvorený zmenám – čím viac sa prispôsobuješ, tým odolnejší budeš. Vnímaj chyby ako príležitosť učiť sa, nie ako zlyhanie. Po kritike neupadni do frustrácie, ale hľadaj spôsoby ako sa zlepšiť.

Nauč sa techniky relaxácie – napríklad hlboké dýchanie, meditáciu, šport alebo prechádzky v prírode. Staraj sa o svoje duševné zdravie a neváhaj požiadať o pomoc, keď ju potrebuješ. Hľadaj spojencov – mentora, kouča alebo len niekoho, komu dôveruješ. Zdieľanie frustrácií alebo neúspechu znižuje pocit osamelosti. Spoznaj svoje spúšťače stresu a nauč sa ich vedome manažovať. A vieš už povedať „nie“ bez pocitu viny? Ak nevieš, skúšaj to…

Zameraj sa na učenie a rast a uvedom si, že ľudia často rastú iba vtedy, keď vyjdú zo svojej komfortnej zóny. Priprav sa na výzvy vopred, vytváraj si záložné plány, ale nenechaj sa nimi paralyzovať. A nikdy neprepadaj perfekcionizmu – ten ťa brzdí viac ako samotné zlyhanie.

Po neúspechu nahraď vetu „Zase som to pokazil“ na „Čo mi táto skúsenosť ukazuje?“. Niekedy si stačí odpovedať korektne na nasledujúce otázky:

• „Čo som mohol ovplyvniť?“
• „Čo bolo mimo moju kontrolu?“
• „Čo môžem nabudúce urobiť inak?“

Krízy človeka často vedú k prehodnoteniu osobných hodnôt a cieľov. Je potrebné si uvedomiť, že človeka môže zlomiť iba to, čomu sa vzdá.