Stratégia zamestnávania cudzincov podľa Klubu 500 pomôže podnikateľom

Bratislava 11. októbra (TASR) – Návrh stratégie pracovnej mobility cudzincov podľa Klubu 500 pomôže znížiť byrokratické prekážky pri zamestnávaní ľudí z tretích krajín. Pre podnikateľov to znamená jednoduchšie hľadanie pracovníkov a možnosť ďalšieho rozvoja. Podnikatelia však upozorňujú, že navrhnuté opatrenia je dôležité urýchlene premietnuť do reality.

Nedostatok pracovnej sily sa stal jednou z najväčších prekážok rozvoja slovenskej ekonomiky a až takmer 40 % podnikateľov kvôli tomuto problému musí odmietať nové zákazky a investície. Jedným z možných riešení sú návrhy opatrení Stratégie pracovnej mobility cudzincov, ktorú v stredu (10.10.) schválila vláda. “Túto iniciatívu predsedu vlády Petra Pellegriniho (Smer-SD) vnímame pozitívne. V krátkej dobe sa mu podarilo predložiť dokument, ktorý významne znižuje byrokratické prekážky pri zamestnávaní ľudí z krajín mimo Európskej únie,” uviedol v stanovisku pre médiá výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

Návrh obsahuje opatrenia, ktoré celý proces prijímania zamestnancov významne skrátia. “Je potrebné, aby sa pri opatreniach, ktoré si vyžadujú zmenu právnych predpisov, čo najskôr naštartoval legislatívny proces a mohli sa tak dostať do reálneho života,” dopĺňa Gregor.

Klub 500 na nedostatok pracovných síl v priemysle dlhodobo upozorňuje. Každý jeden z podnikateľov sa už stretol so situáciou, keď bol nútený odmietnuť zákazku z dôvodu nedostatku pracovnej sily. Viacerí členovia Klubu 500 naviac boli v minulosti nútení presunúť časť svojich zákaziek do svojich zahraničných spoločností. Slovenská ekonomika tak prichádza o nemalé peniaze, o možnosti rastu a táto situácia sa neustále zhoršuje. “Sme radi, že sa táto téma začala riešiť na úrovni vlády. Ignorovanie problému by mohlo mať pre Slovensko v budúcnosti nepríjemné následky,” myslí si Gregor.

Podľa združenia bude jednou z ďalších úloh do budúcnosti spracovanie stratégie podpory priemyslu na nasledujúcich 20 rokov a to aj prostredníctvom podpory vedy, výskumu a inovácií tak, aby podniky nestratili svoju pozíciu na európskych a svetových trhoch. “V súčasnosti je totiž tejto otázke zo strany politikov venovaná minimálna pozornosť. Konkurencieschopnosť vo svojej podstate znamená dostatok pracovných príležitostí, znižovanie nezamestnanosti a v konečnom dôsledku napĺňanie štátneho rozpočtu,” dodáva Gregor.