Emocionálna stránka odchodu z práce: Ako ju spracovať

Odchod z práce nie je len administratívnou záležitosťou – je to aj hlboko emocionálna udalosť. Môže prinášať úľavu, ale aj smútok, úzkosť, neistotu, či dokonca určitý pocit viny. Či už odchádzate dobrovoľne, alebo vás k tomu „prinútil“ zamestnávateľ, je dôležité porozumieť vlastným emóciám a naučiť sa ich zvládnuť. Samozrejme iné je, keď odchádzate z práce, v ktorej ste pobudli iba zopár mesiacov a iné, keď odchádzate po niekoľkých rokoch.

Nečakaný odchod: Keď rozhodne zamestnávateľ

Zrazu vám oznámia, že sa vaša pozícia ruší, oddelenie reorganizuje, alebo jednoducho vaša prítomnosť už nie je potrebná. Aj keď sa vám môže zdať, že situáciu máte pod kontrolou, realita je často iná. Neočakávaná strata zamestnania môže silno zasiahnuť sebavedomie a na začiatok spôsobiť šok či hnev. Pocity zlyhania alebo hanby, najmä ak ste pracovali v spoločnosti dlhšie, môžu prevážiť nad racionálnymi dôvodmi a možnými prínosmi, ktoré situácia prináša.

U ľudí s rodinou alebo finančnými záväzkami takéto neočakávané rozhodnutie môže len zbytočne zvýšiť neistotu a navodiť pocit strachu z možných finančných problémov. A ak bola práca veľkou súčasťou vášho života, môžete pociťovať aj stratu „bezpečia“ a identity.

Nech už boli dôvody zamestnávateľa akékoľvek, je potrebné sa na túto situáciu pozrieť aj z iného pohľadu. Nedobrovoľné prepustenie môže byť impulzom, ktorý by si človek sám nikdy nedal. Najmä, ak uviazol v práci, ktorá ho dlhodobo nenapĺňala, ale zotrvával v nej zo zvyku alebo kvôli stabilite. Nečakaný koniec je príležitosťou prehodnotiť svoje hodnoty, silné stránky a motiváciu. Mnohí ľudia práve po prepustení objavili úplne nový kariérny smer. Uvedomili si, ako veľmi boli v strese a pod tlakom, podhodnotení alebo v nevhodnej firemnej kultúre.

Bonusy kvôli odchodu

Naviac, v prípade výpovede zo strany zamestnávateľa má zamestnanec často nárok na odstupné (podľa dĺžky zamestnania), či podporu v nezamestnanosti a u niektorých firiem aj možnosť asistencie pri hľadaní novej práce. Takéto „peniaze naviac“ vytvoria priestor sústrediť sa na výber ďalšej dobrej príležitosti, nielen tej prvej dostupnej.

Prepustenie môže byť príležitosťou na to, aby ste dobehli zanedbaný oddych, rodinu, zdravie alebo vzdelanie. Obnovená energia a nové zručnosti vás pripravia na to, aby ste sa mohli naplno vrhnúť do ďalšieho pracovného pôsobenia.

A ako bonus k tomuto povieme, že veľa ľudí si po prepustení nájde lepšiu pozíciu – s vyšším platom, väčšou flexibilitou alebo zdravším kolektívom. Dôležité je si teda uvedomiť, že vaša hodnota nie je definovaná jedným pracovným miestom.

Dobrovoľný odchod: Sloboda s príchuťou smútku

Niekedy sa rozhodnete odísť sami – kvôli lepšej ponuke, inému smerovaniu v kariére alebo osobným dôvodom. Aj vtedy však môžete cítiť prekvapujúci smútok. Najčastejším dôvodom je väzba na kolektív, atmosféru, prípadne projekt, do ktorého ste investovali množstvo energie. Je dôležité nebagatelizovať tieto pocity – sú normálne a ukazujú, že vám na práci aj ľuďoch skutočne záležalo.

Rozhodnúť sa odísť je znak toho, že si uvedomíte svoju hodnotu. Dobrovoľný odchod vám ale zároveň umožní naplánovať výber správneho načasovania, predprípravu životopisu, rozlúčku s kolegami, či dokončenie kľúčových úloh. Týmto spôsobom nebude odchod vnímaný ako „spálenie mostov“, bude zachovaná vaša reputácia a budete mať takto prípadne aj možnosť vrátiť sa do rovnakej práce (v budúcnosti).

Ak sa niekto dlhodobo cíti frustrovane, nenaplnený alebo prehliadaný, odchod bude pre neho najmä úľavou. Nebudeme si však klamať, najčastejším dôvodom dobrovoľného odchodu je zmena. Za vyšším platom, lepšou firemnou kultúrou, flexibilitou alebo možnosťou rastu. Čoraz častejšie ale ide aj o vedomú pauzu (napr. na cestovanie, štúdium, starostlivosť o seba alebo rodinu) a sily, ktoré vám práca odčerpala chcete znova, aj týmto spôsobom, nadobudnúť.

Opustiť niečo známe vyžaduje odvahu – najmä ak ide o stabilnú prácu. To, že sa človek rozhodol sám, mu dodáva pocit, že zvládne aj väčšie zmeny. Odchod je štartovacou čiarou pre nové projekty, firmy, partnerstvá alebo odvetvia, ktoré vám predtým neboli dostupné.

Krátko či dlho – intenzita pocitov nie je iba o čase

Niekto je v práci len niekoľko mesiacov, iný celé desaťročia. Čas však nie je jediný faktor, ktorý ovplyvňuje silu emócií. Niekedy sa veľmi silná väzba vytvorí aj za krátky čas – hlavne ak išlo o prvú prácu, priateľský kolektív alebo silné spoločné zážitky. Možno si položíte aj otázku: „Kto som bez tejto práce?“, alebo vám zamrzí, že ste nestihli ukázať, čo všetko vo vás je.

Nezáleží na tom, ako dlho ste boli súčasťou tímu – vaše emócie vás môžu ovládnuť. Aby neboli také bolestivé, vytvorte si zdravý rámec spracovania:

• Povedzte si zbohom vedome: Rozlúčte sa s kolegami osobne alebo formou e-mailu. Ľudský kontakt pomáha uzavrieť jednu etapu.
• Zachovajte si doterajšie kontakty.
• Píšte si denník: Vypíšte si, čo ste sa naučili, čo vám bude chýbať a čo chcete do budúcnosti preniesť.
• Neideálny odchod? Vyventilujte sa bezpečne: Porozprávajte sa s niekým, komu dôverujete, aby ste získali potrebný nadhľad.
• Naplánujte si budúcnosť: Aj malý plán (napr. “odošlem 3 životopisy do konca týždňa”) vám dodá pocit kontroly.

Vždy sa pokúste brať odchod ako nový začiatok

Netvrdíme, že je to príjemný pocit, ale prekonanie tejto situácie vás urobí odolnejším voči ďalším životným zmenám. Zistíte, že viete zvládať krízové situácie a neistotu a utvrdíte sa v tom, že sa viete opäť (po nejakom čase) postaviť na vlastné nohy.

A hoci je lúčenie ťažké, každý koniec je zároveň aj novým začiatkom. Je viac ako pravdepodobné, že objavíte nových skvelých ľudí, nové prostredie a nové výzvy, ktoré vás posunú ďalej. Zmena je súčasťou rastu a každý odchod môže byť odrazovým mostíkom k niečomu lepšiemu. A nezabúdajte – vaša hodnota sa nekončí s výpoveďou. Mení sa len miesto, kde ju budete ďalej rozvíjať.