Vývoj HDP za poslednú dekádu: Ako si viedli krajiny Európskej únie a kde je Slovensko?

Hrubý domáci produkt (ďalej len „HDP“) patrí medzi základné makroekonomické ukazovatele krajiny. Tento ukazovateľ vyjadruje celkovú hodnotu služieb a tovarov vyprodukovaných ekonomikou za určité časové obdobie – zvyčajne jeden rok. Keďže vývoj cien v čase môže skresliť reálny obraz o ekonomike, zvyčajne sa pracuje s reálnym HDP – teda s HDP očisteným o vplyv inflácie. Práve tento ukazovateľ lepšie odráža skutočné zmeny v objeme produkcie.  

Hoci Luxembursko patrí k najmenším krajinám Európskej Únie (ďalej len „EÚ“), dlhodobo dominuje v rebríčku krajín EÚ s najvyššou hodnotou reálneho HDP na obyvateľa. V roku 2024 dosiahla jeho hodnota reálneho HDP úroveň 93,6 tisíc EUR na obyvateľa, v porovnaní s rokom 2014 tak ide o pokles 1,3 %. Za Luxemburskom nasleduje Írsko, kde reálny HDP vzrástol zo 47 tisíc EUR v roku 2014 na 82,4 tisíc EUR v roku 2024, čo predstavuje nárast o viac ako 75 %. Vysoký nárast však nemožno vnímať ako vývoj výlučne domácej ekonomiky. Írsko so svojím priaznivým daňovým prostredím láka množstvo nadnárodných, svetových spoločností. Medzi najznámejších investorov patrí Apple so svojím kampusom v meste Cork, Meta (novootvorený kampus – 2023), Microsoft alebo Google, ktoré majú svoje európske ústredia v hlavnom meste Írska, v Dubline. Podobne daňovo priaznivý je aj Cyprus, kde spoločnosť, ktorá je daňovým rezidentom, platí daň z príjmov právnických osôb vo výške 12,5 % zo svojich celosvetových príjmov. Reálny HDP na Cypre v roku 2024 dosahoval 28,7 tisíc EUR, v porovnaní s rokom 2014 ide o 42,4 %-tný nárast.

Ďalej si možno všimnúť, že krajiny s nižšou východiskovou úrovňou reálneho HDP na obyvateľa, ako napríklad Bulharsko, Rumunsko, či Chorvátsko, zaznamenali za posledné desaťročie výraznejší nárast ako krajiny s vyššou východiskovou úrovňou. Ku kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim nárast úrovne reálneho HDP v týchto krajinách patrila modernizácia priemyslu, inovácie či rozmach cestovného ruchu. K takýmto krajinám možno zaradiť aj Slovensko, ktoré počas rokov 2014 až 2024 zaznamenalo nadpriemerný nárast hodnoty reálneho HDP. Viac ako 25 %-tný nárast reálneho HDP na Slovensku možno prisúdiť rozvoju IT sektora a digitálizácie, modernizácii infraštruktúry, ale aj rastu niektorých odvetví, napríklad v automobilovom priemysle na Slovensku. V tomto období na Slovensko prišla aj automobilka Jaguar Land Rover, ktorá sa rozhodla postaviť závod v Nitre. Tento závod sa stal dôležitým prírastkom do slovenskej automobilovej výroby a zamestnal tisíce ľudí.

Naopak, krajiny ako Švédsko, Rakúsko, Fínsko či Nemecko, už v tom čase patrili k vyspelejším krajinám s vysokou hodnotou reálneho HDP a síce sa stále držia na vrchole rebríčka, ich percentuálny nárast je v porovnaní s ostatnými mierny. Dánsko predstavuje výnimku, medzi rokmi 2014 a 2024 vzrástol reálny HDP krajiny o 20,7 %, čo je na podmienky stabilnej, rozvinutej ekonomiky mimoriadne dynamický vývoj. Za týmto nárastom však nestojí klasický rast naprieč sektormi, ale najmä výnimočný rozvoj dánskeho farmaceutického priemyslu. Kľúčovú rolu zohrala spoločnosť Novo Nordisk, ktorá sa v posledných rokoch stala globálnym lídrom. Tento trend sa rozvinul najmä v období po pandémii COVID-19, keď globálna verejnosť aj zdravotnícke systémy začali venovať zvýšenú pozornosť chronickým ochoreniam a prevencii. Hoci Dánsko nezohralo kľúčovú úlohu v produkcii vakcín, pandémia nepriamo vytvorila priaznivé prostredie pre rast zdravotníckeho sektora, vrátane zvýšeného záujmu o liečbu civilizačných chorôb.

Pri pohľade na vývoj možno konštatovať, že sa krajiny s nízkou úrovňou reálneho HDP usilujú o dobiehanie vyspelejších ekonomík. Proces konvergencie však závisí od mnohých vnútorných aj vonkajších faktorov, a preto nie je rovnomerný a každá krajina sa vyvíja svojím vlastným tempom. Okrem uvedených faktorov ovplyvňujúcich úroveň HDP zohrávajú dôležitú úlohu aj iné špecifické vnútorné podmienky jednotlivých krajín, ako napríklad demografický vývoj či kvalita verejnej správy a množstvo iných. Vývoj HDP je preto výsledkom komplexného súboru ekonomických, politických a spoločenských vplyvov, ktoré sa navzájom prelínajú a dlhodobo formujú smerovanie ekonomiky.