Študujem a pracujem: Time management, ktorý funguje

Študujem a pracujem – na prvé počutie táto kombinácia znie ako logický a dospelý krok. V praxi sa však študent veľmi rýchlo ocitne medzi dvoma odlišnými svetmi s úplne inými pravidlami, očakávaniami a tempom. Zakrátko tiež zistí, že čas má obmedzený, ústupky sú nevyhnutné a energia sa vyčerpá skôr, než sa skončí denný rozvrh. Napriek tomuto všetkému je možné nájsť rovnováhu a v nasledujúcich riadkoch vám poradíme ako.

Realita v dvoch svetoch: Škola vs. práca

Mladý človek môže túto realitu pociťovať ako komplikovanú, a to aj vďaka tomu, že sa mu neustále menia role. Toto ho už na začiatku vyčerpáva psychicky aj fyzicky a rozbíja pocit kontroly. Často sa mu potom zdá, že nestíha nič naplno a je „všade a zároveň nikde“. Škola ako svet teórie, termínov a samostatného prístupu k učeniu sa líši od práce, ktorá je svetom výkonu, peňazí a jasne merateľných výsledkov. Ani v jednom z týchto svetov však nie je čas na výhovorky typu „nestihol som kvôli….“.

FOMO efekt a ako s ním bojovať

Študenti často bojujú s tzv. FOMO efektom (fear of missing out). Je to fenomén, bohužiaľ už bežný v dnešnej digitálnej dobe a predstavuje úzkostný pocit, ktorý ľudia zažívajú, keď majú dojem, že ostatní majú lepšie zážitky alebo príležitosti ako oni sami. Dôležitejšie ako “byť všade” je byť spokojne prítomný tam, kde akurát si. Pri skĺbení práce a školy si preto naplánuj „kvalitný“ čas namiesto náhodných stretnutí a ak je to nutné daj jasne najavo, že teraz potrebuješ viac času na prácu/školu.

Neočakávaj stále a vždy iba dokonalosť.Nebudeš každý krát excelovať v škole aj v práci súčasne – a je to v poriadku. Je však dobré komunikovať svoje limity vopred.Informuj zamestnávateľa o skúškovom období alebo o zmenách v rozvrhu. Rovnako v škole si prispôsob náročnejšie predmety podľa práce, v ktorej si aktuálne zamestnaný. Otvorená komunikácia ti ušetrí „kopec“ stresu.

Pracuj s energiou, nie len s časom. Nie každý deň je rovnaký. Ak si typ „skorého vtáčaťa“, neplánuj si učenie na večer. Poznaj svoj rytmus a naplánuj najnáročnejšie veci vtedy, keď si mentálne najčulejší. Je dôležité uvedomiť si, že nie všetko sa dá stihnúť a niektoré veci bude treba obetovať. Hlavne sa neporovnávaj s ostatnými. Niektorí tvoji spolužiaci nepracujú a preto majú aj viac času na štúdium. Rovnako sa netreba porovnávať s kolegami, ktorí momentálne neštudujú. Tvoj svet je jedinečný – a hoci je náročný, dá sa zvládnuť, keď mu rozumieš a nastavíš si realistické očakávania.

Týždenné vs. denné plánovanie

V prvom rade je dôležité určiť si svoje priority. Každý týždeň si môžeš spísať aktivity a označiť ich ako: nevyhnutné, dôležité, voliteľné. Týždenný plán je ako mapa celého týždňa. Pomáha ti vidieť, kedy máš školu, prácu, oddych, termíny a umožní tak ľahšie rozložiť záťaž a mať lepší prehľad o tom, kedy je reálne niečo stihnúť a kedy už nie. Týždenné plánovanie ti umožní „vidieť dopredu“ a predísť panike. Poradie úloh a vecí môžeš meniť podľa potreby, najmä ak zistíš, že si si toho naložil príliš veľa. Neplánuj si však každý deň na 100 %. Nečakané udalosti sú totižto bežné.

Niekomu však bude viac sedieť denné plánovanie. Denný plán je o tom ako konkrétne prežiť deň. V tomto prípade „rozbíjaš“ veľké ciele na menšie, zvládnuteľné kroky. Je to tvoja operačná rutina, ktorá ti pomáha sústrediť sa na konkrétne úlohy a sledovať aktuálny pokrok. Denný plán ťa „drží pri zemi“ a motivuje cez malé úspechy.

A čo funguje najlepšie? Pravdepodobne kombinácia oboch – 80 % týždenný + 20 % denný plán. V nedeľu večer si sprav týždenný plán (škola, práca, termíny, voľno). Každé ráno/večer si spíš denný plán – konkrétne, čo chceš urobiť. Môžeš použiť nástroje ako Google Calendar, To-do list, Time blocking.

Tip na záver: Týždeň plánuj s hlavou, deň plánuj so srdcom. A ak sa ti niečo počas dňa nepodarí, neobviňuj sa – vráť sa k týždennému prehľadu a uprav priority.

Time management technika – „Eat That Frog!“

Jednou z najefektívnejších techník v manažmente je princíp „Najprv ťažké, potom ľahké“, známy aj pod názvom „Eat That Frog!“. Tento výraz pochádza z knihy Briana Tracyho, kde tvrdí: „Ak je tvojou úlohou zjesť žabu, najlepšie je spraviť to hneď ráno. A ak je tvojou úlohou zjesť dve žaby, zjedz najprv tú najškaredšiu.“ V preklade to znamená, že je treba začať deň alebo svoj časový blok najnepríjemnejšou, najťažšou alebo najdôležitejšou úlohou. Všetko ostatné po tom pôjde ľahšie a ty budeš mať pocit úspechu, menej stresu a viac motivácie.

A ako si určiť, čo je tvojou „žabou“? Je to práve tá dôležitá ale náročná úloha, ktorú máš tendenciu odkladať. Má termín alebo má dopad na tvoje štúdium/prácu a keď si ju píšeš do plánu cítiš pri nej mierne „zvieranie žalúdka“.

„Záchranné nárazníky“ – prečo si neplánovať deň na 100 %

Plánovanie každého dňa na 100 % síce vyzerá na papieri efektívne, no v skutočnosti je to rýchla cesta k stresu, únave a frustrácii. Záchranné nárazníky sú úmyselne nevyužité časové bloky v tvojom dennom alebo týždennom harmonograme. Sú to „medzery“, ktoré ti dajú priestor na nečakané veci (zdržania, únavu, zmeny plánov), pomôžu ti dobehnúť, ak niečo nestihneš, alebo ti umožnia len tak si vydýchnuť, ak si všetko zvládol načas.

Plánovanie nie je o tom „napchať čo najviac vecí do dňa“, ale o tom dať priestor tomu, čo je dôležité – vrátane oddychu, chýb a zmien. Záchranné nárazníky tvojmu času doprajú flexibilitu, tvojmu mozgu pokoj a tvojej motivácii dlhší život.

Medzi režimami je nutný prechod

Ber do úvahy fakt, že prechod z jedného typu aktivity do druhej si vyžaduje určité „prenastavenie“. Predstav si svoj mozog ako aplikáciu – práca a škola sú dva rôzne „programy“. Ak ich prepínaš náhle a bez „zatvorenia“ toho predchádzajúceho, systém začne sekať. Prechod medzi režimami znamená, že si vedome vytvoríš krátky medzistupeň, ktorý:

• ukončí predchádzajúcu činnosť,
• pripraví ťa na novú rolu a
• pomôže ti rýchlejšie „naskočiť“.

V prvom rade si vytvor krátku činnosť, ktorá symbolicky aj psychicky uzatvorí jeden režim a otvorí druhý. Môže to byť 5-minútová prechádzka alebo strečing; šálka čaju alebo vody v tichu; konkrétna hudba; krátke dýchanie so 4-6 dlhými nádychmi.

Dôležitým je aj mentálne ukončenie dňa (napr. po práci). Povedz si nahlas alebo v hlave: „Prácu dnes zatváram, teraz je čas sústrediť sa na školu.“ V prípade ak sa učíš a zároveň aj pracuješ doma, tak to môže byť ťažšie. Preto sa presuň na iné miesto, alebo si preorganizuj priestor. Pracovné oblečenie zmeň na iné, pohodlné. Aj takto dáš telu signál „prepínam režim“.

Práca ako prax a investícia do budúcnosti

Viacerí z nás vedia, že študovať a zároveň pracovať je náročné, ale nie nemožné. Vyžaduje si to disciplínu, plánovanie a sebareflexiu. A i keď často ide iba o brigádu, práca ti môže dať viac ako len peniaze:

• Naučíš sa time management v realite.
• Získaš zodpovednosť a samostatnosť.
• Vybuduješ si kontakty.
• Lepšie pochopíš, čo chceš (a nechceš) robiť.
• Perfektným spôsobom si vyplníš životopis.